Peter Valušiak

Motto: Čo nemáš to nepotrebuješ

Peter Valušiak je slovenský polárnik, má za sebou viac než dve desiatky výprav do polárnych oblastí sveta. Vybudoval značku Outdoor Guide a okrem obchodu sa venuje sprevádzaniu ľudí do polárnych oblastí.

Vysokú školu absolvoval v roku 1992 už ako skúsený expedičný harcovník. Po výpravách do pohorí Ťan-Šan, Altaj, Pamír, Východné Sajany, k jazeru Bajkal či na Kaukaz prvý raz "pričuchol" v júli až auguste 1990 aj k polárnym oblastiam a ruské ostrovy Zeme Františka Jozefa mu tak učarovali, že o pol roka sa na ne vrátil, aby si ich "vychutnal" aj v zimných podmienkach. V roku 1991 nasledovala výprava na Kamčatku a o ďalší rok viedol expedíciu do Iránu, Afganistanu, Pakistanu, Indie, Nepálu, Sikkimu a západného Bengálska.

Potom už prišli na rad oba póly. Severný pól dosiahol najskôr v roku 1993 ako člen 1. slovenskej expedície do týchto končín a ešte aj o dva roky neskôr počas tréningovej výpravy.

Má za sebou dokonca zoskok na padáku priamo na Severný pól. V roku 1995 mali v pláne spolu s ruskými priateľmi prejsť Antarktídu naprieč, bez vonkajšj pomoci. Odvážny plán zoskočiť na padákoch na miesto štartu expedície (oblasť pol.stanice Generál Belgramo) žiaľ skončil tesne pred odchodom na byrokratickom probléme. Pokúsili sa expedíciu zachrániť, no pre uz dosť pokročilý čas nemohli uskutočniť celý prechod, iba na Južný pól. Južný pól nakoniec dosiahol i keď nie podľa svojich predstáv vo februari 1996 spolu s jeho dvoma ruskými kolegami Vladimírom Čukovom a Ivanom Kuželivským. Počas tejto expedície aj vznikol nápad prejsť Arktídu v celej svojej šírke.

V apríli nasledujúceho roka potom v oblasti Polárneho Uralu a Karského mora trénoval na zatiaľ svoje najvýznamnejšie podujatie - transarktickú expedíciu. Osvedčenú zostavu z Antarktídy doplnil ešte ďalší Rus Valera Kochanov a štvorici sa podaril v dňoch 23. februára - 20. júna 1998 výkon z kategórie snov: ako prví ľudia v histórii prešli autonómne, peši a na lyžiach naprieč Arktídou od brehov Ruska cez Severný pól na pobrežie Kanady!

Film o tomto podujatí od režiséra Pavla Barabáša 118 dní v zajatí ľadu získal na festivaloch po celom svete spolu 18 cien, z toho 5 Grand Prix.

Po tejto expedícii nasledovali akcie rôzneho charakteru, či už expedície OMO cesta do praveku, alebo expedícia do Venezuely – Aivan Tepui so zlanením kanyonu El Diablo, Kanonyngova expedícia na ostrove Reunion....

V závere roka 2005 Peter Valušiak spolu s Barabášom a Čechmi Zdeňkom Hrubým, Vladimírom Nosekom a Rudolfom Švaříčkom v Antarktíde ako prví prešli od pobrežia pod najvyšší vrchol Mt. Vinson (5140 m) - naň vystúpili Hrubý, Nosek a deň po nich, 5. decembra., aj Valušiak. V rovnaký deň sa mu v Bratislave narodila dcéra Terezka. Výstup bol ohodnotený Českým horolezeckým zväzom ako výstup roka.. Pokus pokračovať sólo spod Mt. Vinsonu na Južný pól musel Valušiak ukončiť pre nedostatok času. Z expedície vznikol film Neznáma Antarktída.

Po tejto expedícii nasledovali ďalšie pokusy o autonómny prechod Antarktídy, ktoré žiaľ stroskotali buď na nedostatočnom finančnom krytí alebo pre nepredvídateľné technické poruchy (zhorel tanker so zásobami benzínu pre polárnu stanicu, takže prepravné lietadlo nemalo kde natankovať alebo sa pri štarte rozbilo čelné sklo na lietadle a pod...).

Medzitým Peter sprevádzal ďalších dobrodruhov pri expedíciach na Severný pól a živil stále myšlienku o prechode Antarktídy. Expedíciu sa mu podarilo zorganizovať v roku 2010.

Koncom októbra odletel z Cape Town na ladový aeroport Novolazarevskaja (Antarktída), kde sa začal jeho pokus o najdlhší prechod Antarktídy v jej histórii. Peter sa však pri prechode na Antarktické plato po páde do trhliny poranil a musel expedíciu pre zranenie ramena po 3 týždňoch ukončiť.

Do Antarktídy sa vrátil v Novembri 2011 spolu s priateľmi, s ktorými po aklimatizčnom výstupe na Antarktické plató absolvoval Last Degree expedíciu na Južný pól. Počas tejto expedície sa mu narodila druhá dcerka Lea.

Peter výpravy stále podniká, dnes už aj ako sprievodca iných dobrodruhov. Jeho bohatá polárnicka kariéra je spracovaná vo filme Pavla Barabáša - Polárnik.